Slovensko využilo zo zdrojov Európskej únie ku koncu januára 30,8 % z alokácie
Dátum: 24.02.2020
Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie v súčasnom programovom období 2014 - 2020 ku koncu januára vo všetkých jedenástich programoch, vrátane Programu rozvoja vidieka, spolu 4,731 mld. eur, čo je 30,83 % z celkovej alokácie 15,344 mld. eur. Vyplýva to z údajov na portáli Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Zo súčasného sedemročného programového obdobia uplynulo skoro 86 percent času, podľa pravidla N+3 je možné využiť európske zdroje do konca roka 2023.
Čerpanie peňazí EÚ ku koncu januára medziročne vzrástlo o 1,310 mld. eur (o 38,3 %) a miera čerpania o 8,71 percentuálneho bodu. V porovnaní so záverom minulého roka bolo využívanie európskych prostriedkov vyššie o 19,51 mil. eur (o 0,4 %) a úroveň o 0,12 percentuálneho bodu. Objem 618 platných výziev a vyzvaní pri zdrojoch EÚ v závere januára dosiahol 17,560 mld. eur (114,73 % z alokácie) a zakontrahované boli európske prostriedky vo výške 10,584 mld. eur (68,98 %). Za riadenie a implementáciu eurofondov zodpovedajú ÚPVII s Centrálnym koordinačným orgánom pre túto oblasť a príslušné riadiace orgány programov na jednotlivých ministerstvách.
Ku koncu roka 2020 sa sleduje finančný míľnik v zmysle pravidla N+3 v objeme 1,480 mld. eur. "Na základe stavu deklarovaných výdavkov k 31. januáru 2020 je pre jeho splnenie potrebné predložiť Európskej komisii výdavky v minimálnej výške 817,83 mil. eur," informovalo Ministerstvo financií SR. Tento míľnik pre rok 2020 splnili už tri operačné programy - Ľudské zdroje, Technická pomoc a Program spolupráce INTERACT III. Rezort financií je certifikačným orgánom pre desať programov, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre Program rozvoja vidieka. Nadpriemerne využívajú peniaze EÚ štyri namiesto dovtedy piatich programov - Technická pomoc 50,43 % (80,22 mil. eur zo 159,07 mil. eur), Program rozvoja vidieka 49,71 % (775,34 mil. eur z 1,560 mld. eur), INTERACT III 43,98 % (17,33 mil. eur z 39,39 mil. eur) a Ľudské zdroje 36,81 % (816,77 mil. eur z 2,219 mld. eur). Program Integrovaná infraštruktúra po spojení s programom Výskum a inovácie (pre slabé čerpanie v ňom hrozila opäť strata peňazí EÚ) klesol pod priemernú úroveň využívania zdrojov EÚ s podielom 28,26 % (1,716 mld. eur zo 6,072 mld. eur).
Hlavnými nedostatkami pri využívaní eurofondov na Slovensku sú vysoká miera korupcie na rôznych úrovniach, problémy s administratívnymi kapacitami, ich nedostatok či vysoká fluktuácia. Technicko-administratívne problémy pri výzvach súvisia s nedodržiavaním lehôt, ich komplikovaným obsahom, problémy sú aj pri verejnom obstarávaní a hodnotení projektov. Vyplynulo to z diskusného fóra s názvom Efektívne a férové manažovanie eurofondov, skúsenosť z Poľska, ktoré nedávno zorganizovalo občianske združenie Babrubylon. "Všetky problémy sú spôsobené zlým systémovým nastavením riadenia eurofondov," povedala expertka na eurofondy Katarína Rochovská.
"Kľúčovým problémom je vo viacerých prípadoch kvalita verejných obstarávaní predkladaných na riadiace orgány, alebo pripravenosť kapacít, ktoré tieto verejné obstarávania realizujú," upozornil odborník na verejné obstarávanie pri využívaní eurofondov Martin Jakubek. Pred výzvou podľa neho stoja aj kontrolné orgány, kde by nezaškodilo, aby sa medzi kontrolórmi zvyšoval podiel odborníkov majúcich za sebou aj prax z aktívneho verejného obstarávania. Zároveň navrhol vytvoriť systém krátkodobých stáží.
Zdroj: SITA
Čerpanie peňazí EÚ ku koncu januára medziročne vzrástlo o 1,310 mld. eur (o 38,3 %) a miera čerpania o 8,71 percentuálneho bodu. V porovnaní so záverom minulého roka bolo využívanie európskych prostriedkov vyššie o 19,51 mil. eur (o 0,4 %) a úroveň o 0,12 percentuálneho bodu. Objem 618 platných výziev a vyzvaní pri zdrojoch EÚ v závere januára dosiahol 17,560 mld. eur (114,73 % z alokácie) a zakontrahované boli európske prostriedky vo výške 10,584 mld. eur (68,98 %). Za riadenie a implementáciu eurofondov zodpovedajú ÚPVII s Centrálnym koordinačným orgánom pre túto oblasť a príslušné riadiace orgány programov na jednotlivých ministerstvách.
Ku koncu roka 2020 sa sleduje finančný míľnik v zmysle pravidla N+3 v objeme 1,480 mld. eur. "Na základe stavu deklarovaných výdavkov k 31. januáru 2020 je pre jeho splnenie potrebné predložiť Európskej komisii výdavky v minimálnej výške 817,83 mil. eur," informovalo Ministerstvo financií SR. Tento míľnik pre rok 2020 splnili už tri operačné programy - Ľudské zdroje, Technická pomoc a Program spolupráce INTERACT III. Rezort financií je certifikačným orgánom pre desať programov, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre Program rozvoja vidieka. Nadpriemerne využívajú peniaze EÚ štyri namiesto dovtedy piatich programov - Technická pomoc 50,43 % (80,22 mil. eur zo 159,07 mil. eur), Program rozvoja vidieka 49,71 % (775,34 mil. eur z 1,560 mld. eur), INTERACT III 43,98 % (17,33 mil. eur z 39,39 mil. eur) a Ľudské zdroje 36,81 % (816,77 mil. eur z 2,219 mld. eur). Program Integrovaná infraštruktúra po spojení s programom Výskum a inovácie (pre slabé čerpanie v ňom hrozila opäť strata peňazí EÚ) klesol pod priemernú úroveň využívania zdrojov EÚ s podielom 28,26 % (1,716 mld. eur zo 6,072 mld. eur).
Hlavnými nedostatkami pri využívaní eurofondov na Slovensku sú vysoká miera korupcie na rôznych úrovniach, problémy s administratívnymi kapacitami, ich nedostatok či vysoká fluktuácia. Technicko-administratívne problémy pri výzvach súvisia s nedodržiavaním lehôt, ich komplikovaným obsahom, problémy sú aj pri verejnom obstarávaní a hodnotení projektov. Vyplynulo to z diskusného fóra s názvom Efektívne a férové manažovanie eurofondov, skúsenosť z Poľska, ktoré nedávno zorganizovalo občianske združenie Babrubylon. "Všetky problémy sú spôsobené zlým systémovým nastavením riadenia eurofondov," povedala expertka na eurofondy Katarína Rochovská.
"Kľúčovým problémom je vo viacerých prípadoch kvalita verejných obstarávaní predkladaných na riadiace orgány, alebo pripravenosť kapacít, ktoré tieto verejné obstarávania realizujú," upozornil odborník na verejné obstarávanie pri využívaní eurofondov Martin Jakubek. Pred výzvou podľa neho stoja aj kontrolné orgány, kde by nezaškodilo, aby sa medzi kontrolórmi zvyšoval podiel odborníkov majúcich za sebou aj prax z aktívneho verejného obstarávania. Zároveň navrhol vytvoriť systém krátkodobých stáží.
Zdroj: SITA
Skočiť na hlavné menu
