Na dopravné projekty z eurofondov si SR požičia 350 miliónov eur od EIB


Dátum: 21.10.2015

Obrázok k aktualite Na dopravné projekty z eurofondov si SR požičia 350 miliónov eur od EIB
Slovensko si na projekty rozvoja infraštruktúry financované z eurofondov v novom programovom období požičia 350 miliónov eur od Európskej investičnej banky (EIB).
Vyplýva to z návrhu na uzavretie dohody medzi bankou a SR z dielne ministerstva financií, ktorý dnes schválil Vláda Slovenskej republiky.
 
Predkladaný materiál obsahuje návrh na uzavretie Dohody o financovaní medzi Európskou investičnou bankou a Slovenskou republikou – Rámcový úver na spolufinancovanie projektov v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra v programovom období 2014 – 2020 (ďalej len „návrh Dohody o financovaní“).
 
 
 Základné informácie o Európskej investičnej banke
 
Európska investičná banka (European Investment Bank – EIB) je finančnou inštitúciou Európskej únie, ktorej akcionármi je v súčasnosti 28 krajín Európskej únie (EÚ). Predstavuje veľmi flexibilný a efektívny zdroj financovania projektov členských štátov EÚ a mimo územia EÚ. EIB nevyužíva žiadne finančné prostriedky z rozpočtu EÚ, ale požičiava si na kapitálových trhoch. Tieto prostriedky požičiava za priaznivých podmienok na financovanie projektov, ktoré sú zamerané na zlepšenie infraštruktúry, dodávok energie alebo environmentálnych noriem v rámci EÚ, a ktoré sú v súlade s politickými cieľmi EÚ.
 
Banka je hodnotená najvyšším ratingovým stupňom "AAA" od troch najvýznamnejších ratingových agentúr (Standard & Poor´s, Fitch Ratings a Moody´s), čo jej umožňuje mobilizovať značné objemy finančných zdrojov  a poskytovať úvery za najlepších možných podmienok.
 
Vstupom Slovenskej republiky do EÚ 1. mája 2004 sa Slovenská republika stala akcionárom EIB. EIB zohráva významnú úlohu vo financovaní dlhodobých investičných projektov                   v Slovenskej republike. Je to najmä v oblasti rozvoja infraštruktúry – výstavba ciest a diaľnic, financovanie telekomunikačných projektov, výstavba a modernizácia železničných tratí a sietí a v oblasti energetiky so zameraním na racionálne využívanie energetických zdrojov. Od roku 1993 poskytla EIB Slovenskej republike úvery v sume 4,7 mld. eur.
 
 
 Dohoda o financovaní –  Rámcový úver na spolufinancovanie projektov v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra v programovom období 2014 – 2020
 
Dňa 20. júna 2014 uzavrela Slovenská republika s Európskou komisiou Partnerskú dohodu           o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014 – 2020. Partnerská dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme      15,3 mld. eur na najbližších 10 rokov. Štrukturálne fondy a Kohézny fond predstavujú        13,7 mld. eur, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka 1,55 mld. eur a Európsky námorný a rybársky fond 15,8 mil. eur. Prioritou Slovenskej republiky je zameranie investícií na kľúčové odvetvia rastu a tými sú dopravná infraštruktúra, výskum, vývoj a inovácie, podpora malých a stredných podnikov, ochrana životného prostredia, digitálna agenda, energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie. Nemenej dôležité budú investície do zamestnanosti, vzdelávania, sociálneho začlenenia a v neposlednom rade aj do zvýšenia efektívnosti verejnej správy.
 
V rámci Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 bolo identifikovaných sedem operačných programov (ďalej len „OP“) financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu: OP Výskum a inovácie, OP Integrovaná infraštruktúra, OP Ľudské zdroje, OP Kvalita životného prostredia, Integrovaný regionálny OP, OP Efektívna verejná správa, OP Technická pomoc.
 
Tento rámcový úver od EIB je určený na spolufinancovanie projektov v rámci OP Integrovaná infraštruktúra/partnerska-dohoda/. Ostatných šesť OP bude spolufinancovaných zo strany EIB, resp. Rozvojovej banky Rady Európy (ďalej len „RB RE“), a to v zmysle Dohody o financovaní medzi EIB a Slovenskou republikou, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 306 zo dňa 10. júna 2015 a podpísaná 30. júna 2015, resp. v zmysle Rámcovej zmluvy o úvere medzi RB RE a Slovenskou republikou, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 492 zo dňa             2. septembra 2015 a ktorej podpis sa toho času plánuje. Pre úplnosť informácií je potrebné uviesť, že zo strany RB RE je možné spolufinancovať len dva OP (OP Kvalita životného prostredia a Integrovaný regionálny OP), zo strany EIB je v prípade potreby možné spolufinancovať všetkých sedem OP (aj OP Kvalita životného prostredia a Integrovaný regionálny OP). Ministerstvo financií SR si ponecháva do budúcnosti možnosť rozhodnutia, z ktorého rámcového úveru (od ktorej banky) sa tieto dva OP budú spolufinancovať, a to v závislosti od aktuálnych finančných podmienok jednotlivých tranží úverov v čase ich čerpania.
 
Celkové predpokladané oprávnené náklady na OP Integrovaná infraštruktúra sa odhadujú na 4 678,3 mil. eur, pričom jeho financovanie bude nasledovné:
 
  • z fondov EÚ: 3 976,6 mil. eur
  • z národného spolufinancovania: 701,7 mil. eur (súčet podielu národného verejného a národného súkromného spolufinancovania), pričom suma národného spolufinancovania sa člení nasledovne:
    •  669,6  mil. eur vo forme vládneho úveru (rámcový úver od EIB),
    •  32,1 mil. eur zo zdrojov rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a vlastných zdrojov konečných prijímateľov.
 
Predložená Dohoda o financovaní zo strany EIB predpokladá spolufinancovanie OP Integrovaná infraštruktúra v sume  669,6 mil. eur, avšak EIB toho času pripravila Dohodu o financovaní len na prvú časť v sume 350 mil. eur. V prípade potreby bude možné zvyšnú časť rámcového úveru v sume 319,6 mil. eur  čerpať na základe novej rámcovej zmluvy.
 
Ministerstvo financií SR vytvorilo zákonné podmienky na prijatie toho rámcového úveru v zákone č. 385/2014 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2015, a to v dvoch ustanoveniach, ktoré sa v rámci predloženej Dohody o financovaní kumulujú:
  • vláda Slovenskej republiky je oprávnená v roku 2015 prevziať rámcové úvery od EIB až do výšky 1 700 mil. eur/stranky-sk/. Táto suma zohľadňuje (i) 1 158 mil. eur – už zahrnuté v rámcovej úverovej zmluve s EIB z júna 2015, ktorá je na spolufinancovanie sedem vyššie uvedených OP a (ii) 542 mil. eur na dopravné projekty – OP Integrovaná infraštruktúra, ktorý rieši teraz predložená Dohoda o financovaní;
  • vláda Slovenskej republiky je oprávnená v roku 2015 prevziať rámcový úver od EIB do výšky 350 mil. eur/komponenty/ na účely spolufinancovania vhodných projektov v rámci Nástroja pre spájanie Európy (časť z neho bude použitých na spolufinancovanie projektov OP Integrovaná infraštruktúra a tiež ich rieši teraz predložená Dohoda o financovaní).
 
Úver od EIB na základe predloženej Dohody o financovaní (350 mil. eur) sa môže čerpať maximálne v troch tranžiach, pričom prvá tranža nepresiahne sumu 105 mil. eur. Čerpanie tranží a možnosť využitia flexibility čerpania bude závisieť od naplnenia skutočnej alokácie finančných prostriedkov. Úver bude možné čerpať do 31. júna 2023. Podmienky tranže (výška tranže, typ úrokovej sadzby, splatnosť tranže, atď.) budú stanovené až v čase čerpania. Dohoda o financovaní (čl. 3) umožňuje stanoviť, či pôjde o tranžu s pevnou sadzbou alebo variabilnou sadzbou. Výhodou EIB úverov okrem nízkych úrokov a dlhšej doby splatnosti je aj skutočnosť, že Ministerstvo financií SR neplatí EIB žiadne poplatky v súvislosti s čerpaním, resp. splácaním jednotlivých tranží.
 
Dlžníkom a oficiálnym žiadateľom úveru bude Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, konečným prijímateľom bude rezort – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (OP Integrovaná infraštruktúra). Riadenie, reporting a monitorovanie financovania projektov zo strany EIB bude založené na rovnakých požiadavkách aké vyžaduje Európska únia. Rovnaké požiadavky sa budú vyžadovať aj v oblasti verejného obstarávania.
 
Samotné schválenie úveru od EIB vládou Slovenskej republiky a podpis Dohody o financovaní nebude mať vplyv na zvýšenie štátneho dlhu. Úver zohľadňuje požiadavku Ministerstva financií SR, podľa ktorej má mať Slovenská republika možnosť vybrať si zdroj krytia spolufinancovania tak, aby nedošlo k zvýšeniu štátneho dlhu a neprekročili sa príslušné limity dlhovej brzdy. Úver od EIB predstavuje pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „ARDAL“) alternatívu pri financovaní štátneho dlhu inou formou akou je emisia štátnych dlhopisov, pričom spolufinancovanie predmetného OP v ďalších rokoch je už zapracované v rozpočtových výhľadoch.
 
Vplyv na deficit štátneho rozpočtu nie je možné v súčasnosti vyčísliť, a to vzhľadom na skutočnosť, že úroky pre jednotlivé tranže budú stanovené podľa čl. 3 Dohody o financovaní v závislosti od toho, či pôjde o tranžu s pevnou sadzbou alebo variabilnou sadzbou. Ministerstvo financií SR predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v porovnaní s inými produktmi finančného trhu, ktoré ARDAL využíva na krytie schodku a dlhu verejnej správy. Splácanie úveru sa predpokladá realizovať maximálne do 25 rokov od čerpania prvej tranže.
 
Vo všeobecnosti Ministerstvo financií SR očakáva potencionálny pozitívny dopad projektov spadajúcich do tohto OP na železničnú, cestnú a vodnú infraštruktúru, a verejnú osobnú dopravu Slovenskej republiky, a to vzhľadom na účel alokácie zdrojov z tohto úveru (prioritné osy OP – Príloha A Dohody o financovaní). Čerpanie úveru má napomôcť dosiahnutiu pozitívnych vplyvov, ktoré sa očakávajú od naplnenia účelu Partnerskej dohody o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014 – 2020.
 
Návrh textu Dohody o financovaní ako je predložený zodpovedá súčasnému stavu rokovaní a ešte môže podliehať určitým zmenám, ktoré by ale nemali podstatným spôsobom meniť obsah návrhu Dohody o financovaní.
 
Dňa 25. septembra 2015 bol materiál schválený Odbornou komisiou pre vládne úvery a štátne záruky na Ministerstve financií SR.
 
Materiál bol v dňoch 29. septembra – 12. októbra 2015 predmetom medzirezortného pripomienkového  konania, ktorého vyhodnotenie je súčasťou materiálu. Na rokovanie vlády SR sa predkladá bez rozporov.
 
 
/partnerska-dohoda/ Investície budú spadať do šiestich hlavných prioritných osí: os 1 – Železničná infraštruktúra; obnova vozového parku, os 2 – Cestná infraštruktúra, os 3 – Verejná osobná doprava, os 4 – Infraštruktúra vodnej dopravy, os 5 – Železničná infraštruktúra, os 6 – Cestná infraštruktúra (viď príloha A návrhu Dohody). Komponent informačnej spoločnosti, ktorý je tiež súčasťou OP Integrovaná infraštruktúra ako prioritná os 7 nebude predmetom spolufinancovania v rámci tohto rámcového úveru, keďže ten bol zahrnutý na spolufinancovanie zo zdrojov rámcového úveru, ktorý bol schválený vládou SR uznesením č. 306 zo dňa 10. júna 2015.
/stranky-sk/ § 4 ods. 2 zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
/komponenty/ § 4 ods. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.

Skočiť na hlavné menu