MF odhaduje vysoký deficit, nezohľadňuje podľa RRZ pomalé čerpanie investícií a EÚ fondov
K nižšiemu deficitu oproti odhadu MF najvýraznejšie prispieva podľa rady predpokladaná úspora v čerpaní kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu. Úroveň týchto výdavkov odhadovaná rozpočtovou radou je oproti odhadu rezortu financií nižšia o 550 mil. eur, resp. 0,5 % HDP. Očakávaná úspora súvisí najmä s pomalou realizáciou projektov v doterajšom priebehu roka, ktorú ministerstvo nepremieta do svojho odhadu.
Čerpanie kapitálových výdavkov mimo rezortu obrany dosiahlo za prvých osem mesiacov podľa rady iba 30 % z objemu v rozpočte 858 mil. eur, čo predstavuje najnižšiu úroveň od roku 2013. Napriek pomalému čerpaniu MF navýšilo očakávanú úroveň výdavkov na konci roku nad úroveň rozpočtu, pričom očakávaný nárast je financovaný zdrojmi prenesenými z predchádzajúcich rokov. Dosiahnutie výslednej úrovne predpokladanej MF by znamenalo, že čerpanie v štyroch mesiacoch na konci roka by muselo predstavovať viac ako 75 % z celoročného objemu.
Druhým významným zdrojom rozdielov medzi odhadmi deficitu sú výdavky súvisiace s rozpočtom EÚ, ktoré znižujú deficit oproti odhadu MF vo výške 469 mil. eur. resp. 0,4 % HDP. Najvýraznejší rozdiel je v prognóze čerpania výdavkov na spolufinancovanie k EÚ fondom a DPH k fondu obnovy. Rezort financií v týchto položkách zahŕňa do očakávaného deficitu celý objem zdrojov, ktorý je k dispozícii v rozpočte, vrátane prostriedkov presunutých z predchádzajúcich rokov. Naproti tomu odhad rozpočtovej rady zohľadňuje pomalšie čerpanie týchto výdavkov.
Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie dosiahlo za prvý polrok 144 mil. eur, čo predstavuje podľa rady menej než štvrtinu zdrojov v rozpočte. V súlade s vývojom v predchádzajúcich rokoch RRZ očakáva približne dvojnásobnú úroveň v druhej polovici roka, celoročná úroveň výdavkov by tak mohla dosiahnuť 450 mil. eur. Dosiahnutie výdavkov na spolufinancovanie vo výške 696 mil. eur očakávanej ministerstvom financií by podľa rady znamenalo takmer štvornásobné zrýchlenie čerpania v druhom polroku, čo by predstavovalo historicky najvýraznejší nárast pozorovaný v priebehu roka.
Posledným dôležitým faktorom, ktorý prispieva k nižšiemu deficitu v prognóze rady, je oblasť daňových a odvodových príjmov. Prevažná časť rozdielu vyplýva z odlišných predpokladov o vývoji ekonomiky, najmä o raste nominálnych miezd, ktoré priamo ovplyvňujú očakávaný výnos daní z práce. Aktuálne makroekonomické údaje podľa rady naznačujú, že rast miezd bude zrejme silnejší ako bol júnový odhad MF. Druhým významným príspevkom k dodatočným daňovým príjmom je vyšší výnos dane z príjmov právnickej osoby, ktorý vyplýva zo zohľadnenia neočakávane vysokého plnenia v nových údajoch.
Zdroj: SITA
Skočiť na hlavné menu
