Hospodárska prognóza z jesene 2017: čaká nás ďalší rast v kontexte politických zmien
Európska komisia vo svojej dnes uverejnenej jesennej prognóze očakáva, že rast v eurozóne aj v EÚ bude pokračovať, pričom v roku 2018 dosiahne úroveň 2,1 % a v roku 2019 sa bude pohybovať na úrovni 1,9 % (jarná prognóza: 2018: 1,8 % v eurozóne a 1,9 % v EÚ ).
„ Jesenná hospodárska prognóza Európskej komisie je pozitívna – tak pre Európsku úniu, ako aj pre Slovensko. V Európskej únii rastú investície, vznikajú nové pracovné miesta a klesá nezamestnanosť. Vďaka rastúcej spotrebe sa európskemu hospodárstvu darí lepšie než sa očakávalo. Komisia predpokladá, že tempo rastu sa aj naďalej udrží. V EÚ v tomto roku bude hospodársky rast na úrovni 2,3 % a v eurozóne 2,2 %.
Slovensko má vyhliadky ešte lepšie, HDP by v tomto roku mal vzrásť o 3.3%, a v roku 2019 sa predpokladá nárast o 4%. Klesať bude aj nezamestnanosť a hrubý verejný dlh. Do roku 2019 predpovedá Komisia pokles nezamestnanosti pod 7%.” uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek.
Hospodárstvo eurozóny je tento rok na dobrej ceste dosiahnuť najrýchlejšie tempo rastu za posledné desaťročie: rast reálneho HDP sa odhaduje na 2,2 %. To je podstatne viac, než sa očakávalo v jarnej prognóze (1,7 %). Aj hospodárstvo EÚ ako celok tento rok pravdepodobne prekoná očakávania a porastie o 2,3% (odhad na jar bol na úrovni 1,9 %). Európska komisia v dnešnej prognóze očakáva, že rast v eurozóne aj v EÚ bude pokračovať, pričom v roku 2018 dosiahne úroveň 2,1 % a v roku 2019 sa bude pohybovať na úrovni 1,9 % (jarná prognóza: 2018: 1,8 % v eurozóne a 1,9 % v EÚ ).
Ako je na tom Slovensko?
Hnacím motorom rastu na Slovensku je súkromná spotreba podporená stabilným rastom zamestnanosti, nárastom reálnych miezd a nízkymi cenami úverov. Očakáva sa, že porastú investície, najmä vďaka súkromným investíciám v automobilovom priemysle, ale aj veľkým verejným investičným projektom ako je napríklad bratislavský obchvat (D4/R7). Klesajúcu tendenciu má verejný dlh, odhaduje sa, že do roku 2019 poklesne na úroveň 47% HDP.
Valdis Dombrovskis, podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, v tejto súvislosti uviedol: „Hospodárske výsledky EÚ sú celkovo pozitívne. Charakterizuje ich solídny hospodársky rast a vytváranie pracovných miest, opätovné naštartovanie investícií a postupné znižovanie deficitu verejných financií a verejného dlhu. Objavujú sa takisto náznaky opätovnej konvergencie reálnych príjmov. Medzi členskými štátmi však existujú značné rozdiely a kapacity pracovného trhu ostávajú v niektorých z nich značne nevyužité. Naše politiky sa musia aj naďalej dôsledne zameriavať na dosiahnutie udržateľného a inkluzívneho rastu. Potrebujeme teda makroekonomickú politiku zameranú na stabilitu, reformy na zvýšenie produktivity a schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Takisto treba zabezpečiť, aby výhody spojené s rastom mohla využívať celá naša spoločnosť.“
Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici dodal: „Po piatich rokoch mierneho oživenia sa rast v Európe zrýchlil. Situácia sa zlepšila v mnohých oblastiach: vzniká viac pracovných miest, zvyšujú sa investície a posilňujú verejné financie. Stále však pretrvávajú výzvy v podobe vysokej miery zadlženosti a slabého rastu miezd. Členské štáty by sa mali rozhodne usilovať o to, aby toto oživenie pokračovalo a aby sa jeho výsledky spravodlivo rozdelili. V eurozóne musí okrem toho prísť k štrukturálnej konvergencii a posilneniu, aby bola odolnejšia voči budúcim výkyvom a stala sa skutočným motorom spoločnej prosperity. V tomto smere budú rozhodujúce najbližšie týždne.“
Rast prekonal očakávania, ale podľa prognóz sa mierne spomalí
Európskemu hospodárstvu sa tento rok darí podstatne lepšie, než sa očakávalo, k čomu prispela stále vysoká súkromná spotreba, silnejší hospodársky rast na celom svete a klesajúca nezamestnanosť. V dôsledku priaznivých podmienok financovania a značne optimistickejších ekonomických nálad, ku ktorým prispelo zníženie neistoty, rastú aj investície. Hospodárstva všetkých členských štátov sú na vzostupe a situácia na trhoch práce sa zlepšuje, ale mzdy rastú len pomaly.
Zmena v tvorbe politík
Aj keď cyklické oživenie prebieha nepretržite už 18 štvrťrokov, je stále neúplné, keďže napríklad trh práce stále dostatočne nevyužíva voľné kapacity a rast miezd ostáva neobvykle nízky. Rast HDP a inflácia preto naďalej závisia od podpory prostredníctvom politík. Menová politika Európskej centrálnej banky je naďalej veľmi ústretová, zatiaľ čo niektoré iné centrálne banky na svete začali zvyšovať úrokové sadzby. Očakáva sa, že viaceré členské štáty eurozóny prijmú v roku 2018 expanzívne fiškálne politiky, ale celkové zámery fiškálnej politiky v eurozóne by mali ostať do veľkej miery neutrálne.
Nezamestnanosť naďalej klesá, na trhu práce však stále ostávajú voľné kapacity
Pokračuje vytváranie pracovných miest a podmienky na trhu práce by mali byť priaznivo ovplyvnené rastom, ktorý poháňa domáci dopyt, miernym rastom miezd, ako aj štrukturálnymi reformami v niektorých členských štátoch. Očakáva sa, že nezamestnanosť v eurozóne dosiahne tento rok priemernú výšku 9,1 %, čo je najnižšia úroveň od roku 2009. Celkový počet zamestnaných osôb tak dosahuje rekordnú úroveň. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov by nezamestnanosť mala ďalej klesnúť na 8,5 % v roku 2018 a 7,9 % v roku 2019. V EÚ má miera nezamestnanosti podľa prognózy dosiahnuť v tomto roku výšku 7,8 %, v roku 2018 by mala klesnúť na 7,3 % a v roku 2019 ďalej na úroveň 7,0 %. Vytváranie pracovných miest sa podľa očakávaní bude spomaľovať, pretože v niektorých krajinách sa postupne prestanú poskytovať dočasné fiškálne stimuly a v iných krajinách sa prejaví nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Pri pomalom raste miezd sa očakáva mierna inflácia
Celková miera inflácie vyjadrená indexom spotrebiteľských cien kolísala počas prvých deviatich mesiacov roka pod vplyvom cien energie. Hlavná inflácia, do ktorej sa nezarátavajú ceny energií a nespracovaných potravín, naproti tomu rastie, ale vplyvom dlhšieho obdobia nízkej inflácie, slabého rastu miezd, ako aj pretrvávajúceho nevyužívania kapacít trhu práce je jej rast stále iba mierny. Celkovo sa očakáva, že inflácia v eurozóne dosiahne v tomto roku v priemere 1,5 %, v roku 2018 klesne na 1,4 % a potom sa v roku 2019 zvýši na 1,6 %.
Verejné financie ťažia z lepších cyklických podmienok
Podľa prognóz by sa verejné financie v eurozóne mali zlepšiť výraznejšie, než sa očakávalo na jar, a to hlavne vďaka oživeniu rastu. Celkové saldo verejných financií by sa malo zlepšiť takmer vo všetkých členských štátoch. Za predpokladu nezmenenej politiky by mal pomer deficitu verejných financií k HDP v eurozóne klesnúť v roku 2019 na 0,8 % (1,1 % v roku 2017 a 0,9 % v roku 2018), zatiaľ čo miera zadlženosti by mala podľa odhadov klesnúť na 85,2 % (89,3 % v roku 2017 a 87,2 % v roku 2018).
Všeobecne vyvážené riziká
Riziká toho, že hospodársky vývoj by mohol byť lepší alebo horší ako prognóza, sú vo veľkej miere vyvážené. Hlavné riziká nepriaznivého vývoja sú vonkajšej povahy a súvisia so zvýšeným geopolitickým napätím (napr. na Kórejskom polostrove), s možným sprísnením globálnych finančných podmienok (napr. v dôsledku zvýšenia averzie investorov voči riziku), s hospodárskou úpravou v Číne alebo s rozšírením protekcionistických politík. V Európskej únii sa riziká nepriaznivého vývoja týkajú výsledku rokovaní o brexite, silnejšieho zhodnocovania eura a vyšších dlhodobých úrokových sadzieb. Zníženie neistoty a zlepšenie nálady v Európe, podobne ako silnejší rast vo zvyšku sveta, by naopak mohli viesť k výraznejšiemu rastu, než aký sa predpokladá.
Pre Spojené kráľovstvo bol na rok 2019 použitý čisto teoretický predpoklad
Vzhľadom na pokračujúce rokovania o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ vychádzajú naše prognózy na rok 2019 z čisto teoretického predpokladu, že sa obchodné vzťahy medzi EÚ-27 a Spojeným kráľovstvom nezmenia. Tento predpoklad slúži len na účely prognózy a nemá žiaden vplyv na prebiehajúce rokovania na základe článku 50.
Súvislosti
Táto prognóza vychádza zo súboru odborných predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 23. októbra 2017. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné do 23. októbra 2017 (vrátane). Pokiaľ politiky nie sú dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované, v odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym politickým zmenám.
Od roku 2018 začne Európska komisia opäť uverejňovať dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú) za rok namiesto troch súhrnných prognóz v zime, na jar a na jeseň, ktoré každoročne uverejňovala od roku 2012. Priebežné prognózy budú zahŕňať ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za daný rok a na nasledujúce roky. Pôjde o údaje pre všetky členské štáty a eurozónu, ako aj súhrnné údaje pre celú EÚ. Návrat k predchádzajúcemu modelu prognóz zosúlaďuje harmonogram prognóz Komisie s postupmi ďalších inštitúcií (napr. Európskej centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu či Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).
Ďalšie informácie
Úplné znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2017
Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis
Komisár Moscovici na Twitteri: @pierremoscovici
GR ECFIN na Twitteri: @ecfin
Tlačová správa: Hospodárska prognóza z jari 2017: čaká nás stabilný rast
Úplné znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jari 2017Skočiť na hlavné menu
