EÚ20: Referendum o vstupe do EÚ bolo jediné platné v ére samostatnosti SR
Dátum: 26.04.2024
Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie (EÚ) 1. mája 2004. Jednou z podmienok vstupu do EÚ bolo aj uskutočnenie referenda, ktoré sa konalo 16. a 17. mája 2003. Bolo to zatiaľ jediné platné referendum v ére samostatnosti SR. TASR prináša pri tejto príležitosti dokumentačný materiál.
V októbri 1993 SR v zastúpení premiéra Vladimíra Mečiara podpísala v Luxemburgu asociačnú dohodu o pridružení Slovenska k EÚ. O dva roky neskôr odovzdal na summite v Cannes Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca. V roku 1997 Európska rada schválila koncepciu rozšírenia, ale SR podľa nej nesplnila politické kritériá a do rokovaní o členstve v EÚ ju nezaradila. Slovensku sa vyčítalo nedostatočné rešpektovanie ľudských práv a demokracie. Situácia sa zmenila po parlamentných voľbách v roku 1998. Slovensku sa v prístupovom procese podarilo dobehnúť ostatné krajiny. Summit v Kodani v roku 2002 znamenal pre SR ukončenie prístupových rokovaní a definitívne určenie dátumu vstupu do EÚ na 1. mája 2004. Podmienkou vstupu bolo aj uskutočnenie referenda. Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident SR Rudolf Schuster vo februári 2003. Hlasovanie sa konalo 16. a 17. mája. Išlo vtedy v poradí o piate referendum na Slovensku. Odhadované náklady predstavovali podľa návrhu vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka (KDH) 196 miliónov korún. Vláda okrem toho uvoľnila na kampaň pred referendom aj ďalších 50 miliónov korún, ktoré boli určené na projekty podpory šírenia informácií o EÚ a na mobilizáciu voličov. Napriek tomu, že vstup SR do EÚ podporovali vtedajší politickí predstavitelia naprieč celým politickým spektrom, bola účasť počas prvého hlasovacieho dňa nízka. Vtedajší najvyšší ústavní činitelia prezident Rudolf Schuster, predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) a premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) ešte aj v priebehu hlasovania verejne vyzývali na účasť a zdôrazňovali, že úspech referenda je podmienený najmenej 50-percentnou účasťou oprávnených voličov. Predstavitelia parlamentných strán a verejne známi ľudia zorganizovali aj prechádzku historickým centrom Bratislavy, počas ktorej presviedčali ľudí, aby sa zúčastnili na ľudovom hlasovaní. Referenda sa napokon zúčastnilo 52,15 percent oprávnených voličov, z ktorých na otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?" odpovedalo áno 92,46 percent. Proti bolo 6,2 percent voličov. Referendum sa do histórie zapísalo ako zatiaľ prvé platné referendum na Slovensku. Národná rada SR v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k EÚ a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie. Do Únie spolu so SR vstúpili aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Prvé voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konali 13. júna 2004.
Zdroj: TASR
V októbri 1993 SR v zastúpení premiéra Vladimíra Mečiara podpísala v Luxemburgu asociačnú dohodu o pridružení Slovenska k EÚ. O dva roky neskôr odovzdal na summite v Cannes Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca. V roku 1997 Európska rada schválila koncepciu rozšírenia, ale SR podľa nej nesplnila politické kritériá a do rokovaní o členstve v EÚ ju nezaradila. Slovensku sa vyčítalo nedostatočné rešpektovanie ľudských práv a demokracie. Situácia sa zmenila po parlamentných voľbách v roku 1998. Slovensku sa v prístupovom procese podarilo dobehnúť ostatné krajiny. Summit v Kodani v roku 2002 znamenal pre SR ukončenie prístupových rokovaní a definitívne určenie dátumu vstupu do EÚ na 1. mája 2004. Podmienkou vstupu bolo aj uskutočnenie referenda. Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident SR Rudolf Schuster vo februári 2003. Hlasovanie sa konalo 16. a 17. mája. Išlo vtedy v poradí o piate referendum na Slovensku. Odhadované náklady predstavovali podľa návrhu vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka (KDH) 196 miliónov korún. Vláda okrem toho uvoľnila na kampaň pred referendom aj ďalších 50 miliónov korún, ktoré boli určené na projekty podpory šírenia informácií o EÚ a na mobilizáciu voličov. Napriek tomu, že vstup SR do EÚ podporovali vtedajší politickí predstavitelia naprieč celým politickým spektrom, bola účasť počas prvého hlasovacieho dňa nízka. Vtedajší najvyšší ústavní činitelia prezident Rudolf Schuster, predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) a premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) ešte aj v priebehu hlasovania verejne vyzývali na účasť a zdôrazňovali, že úspech referenda je podmienený najmenej 50-percentnou účasťou oprávnených voličov. Predstavitelia parlamentných strán a verejne známi ľudia zorganizovali aj prechádzku historickým centrom Bratislavy, počas ktorej presviedčali ľudí, aby sa zúčastnili na ľudovom hlasovaní. Referenda sa napokon zúčastnilo 52,15 percent oprávnených voličov, z ktorých na otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?" odpovedalo áno 92,46 percent. Proti bolo 6,2 percent voličov. Referendum sa do histórie zapísalo ako zatiaľ prvé platné referendum na Slovensku. Národná rada SR v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k EÚ a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie. Do Únie spolu so SR vstúpili aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Prvé voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konali 13. júna 2004.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu