EÚ ostáva dôležitý referenčný rámec zahranično-politickej orientácie
Dátum: 11.04.2022
Európska únia (EÚ) zostáva veľmi dôležitý referenčný rámec našej zahranično-politickej orientácie. Skonštatovala so sociologička Oľga Gyárfášová v súvislosti s výsledkami prieskumu Eurobarometra z prelomu januára a februára 2022. Hoci dôvera voči EÚ môže podľa nej v čase kolísať, presvedčenie o tom, že členstvo v Únii má výhody, je výrazné a väčšinové.
"Sentiment voči EÚ je väčšinovo priaznivý, prípadne neutrálny, 27 percent ju vníma negatívne," povedala Gyárfášová. Dôvera sa podľa nej zvyšuje najmä v období, keď členské štáty dokážu jednotne fungovať. Príkladom bolo objednávanie vakcín počas pandémie ochorenia COVID-19. "Mienka dosť citlivo reaguje na to, ako vnímajú to, ako EÚ rieši problémy, ktoré ľudí zaujímajú," doplnila sociologička.
Na Slovensku nebol vo všeobecnosti diškurz o EÚ a našom členstve krajiny v EÚ o mieri, ale skôr o materiálnych výhodách, respektíve o tom, že patríme do európskeho exkluzívneho klubu. Obyvatelia ocenili napríklad voľný pohyb osôb, tovarov či služieb. "Nebol diškurz o tom, že EÚ nie niečo, čo zabezpečí mier v povojnovej Európe," povedala Gyárfášová s dôvetkom, že zároveň nepochybuje o tom, že mier je pre ľudí najvyššou hodnotou v ich rebríčku.
Súhlasí s ňou aj Martin Slosiarik z agentúry Focus, podľa ktorého sme podobný nárast dôvery voči EÚ videli na prelome rokov 2020 a 2021, keď Únia vystupovala jednotne v otázke obstarávania vakcín. "Dá sa povedať, že keď obyvatelia vidia, že EÚ koná ako jeden celok a potláča rozdiely, ktoré tam sú, má to do istej miery vplyv na vnímanie EÚ ako takej," zhodnotil. Poukázal však na to, že mienku voči Únii zmenili najmä tí, ktorí boli dovtedy neutrálni a mnohí zo skupiny tých, ktorí EÚ vnímali negatívne, zostala stabilná.
Hoci ľudia citlivo vnímajú otázky mieru, sa podľa sociológa Michala Vašečku neukazuje, že by vďaka tomu viac oceňovali samotnú existenciu EÚ. "Je to dôsledok aj toho, že nielen Slovensko, ale aj iné krajiny stredovýchodnej Európy menej vnímajú to, čo bolo zakladajúcim étosom EÚ, a to bol boj proti vojnám, založenie EÚ ako inštitúcie, ktorá je promierová a konečne je schopná prekonať to prekliatie európske, že každá generácia zažila obrovský vojnový konflikt," povedal Vašečka. Na Slovensku si to podľa neho uvedomujeme, ale význam nepripisujeme až tak medzinárodným inštitúciám, ktorých sme členmi.
Podľa Gyárfášovej je zaujímavé napríklad aj to, že na jednej strane sú ľudia nespokojní s Úniou v súvislosti s tým, ako zasahuje do niektorých noriem a zásahov, na strane druhej je požiadavka, aby mala niektoré kompetencie posilnené a aby pôsobila ako ochrana voči nedostatočným politikám národných vlád.
Z prieskumu Eurobarometra tiež vyplynulo, že medzi najdôveryhodnejšie médiá patria tie verejnoprávne, najmä rozhlas a televízia. Veľa informácií však ľudia získavajú aj zo sociálnych sietí. Hoci si mnohí uvedomujú, že mediálny svet je plný hoaxov, majú pocit, že vedia rozoznať pravdivú informáciu od nepravdivej. "Sebe samým pripisujú vysokú mieru kompetencie rozoznať, čo je pravdivé a čo nepravdivé. Mnohí však dokážu uveriť hoaxom," doplnil Slosiarik.
Zdroj: TASR
"Sentiment voči EÚ je väčšinovo priaznivý, prípadne neutrálny, 27 percent ju vníma negatívne," povedala Gyárfášová. Dôvera sa podľa nej zvyšuje najmä v období, keď členské štáty dokážu jednotne fungovať. Príkladom bolo objednávanie vakcín počas pandémie ochorenia COVID-19. "Mienka dosť citlivo reaguje na to, ako vnímajú to, ako EÚ rieši problémy, ktoré ľudí zaujímajú," doplnila sociologička.
Na Slovensku nebol vo všeobecnosti diškurz o EÚ a našom členstve krajiny v EÚ o mieri, ale skôr o materiálnych výhodách, respektíve o tom, že patríme do európskeho exkluzívneho klubu. Obyvatelia ocenili napríklad voľný pohyb osôb, tovarov či služieb. "Nebol diškurz o tom, že EÚ nie niečo, čo zabezpečí mier v povojnovej Európe," povedala Gyárfášová s dôvetkom, že zároveň nepochybuje o tom, že mier je pre ľudí najvyššou hodnotou v ich rebríčku.
Súhlasí s ňou aj Martin Slosiarik z agentúry Focus, podľa ktorého sme podobný nárast dôvery voči EÚ videli na prelome rokov 2020 a 2021, keď Únia vystupovala jednotne v otázke obstarávania vakcín. "Dá sa povedať, že keď obyvatelia vidia, že EÚ koná ako jeden celok a potláča rozdiely, ktoré tam sú, má to do istej miery vplyv na vnímanie EÚ ako takej," zhodnotil. Poukázal však na to, že mienku voči Únii zmenili najmä tí, ktorí boli dovtedy neutrálni a mnohí zo skupiny tých, ktorí EÚ vnímali negatívne, zostala stabilná.
Hoci ľudia citlivo vnímajú otázky mieru, sa podľa sociológa Michala Vašečku neukazuje, že by vďaka tomu viac oceňovali samotnú existenciu EÚ. "Je to dôsledok aj toho, že nielen Slovensko, ale aj iné krajiny stredovýchodnej Európy menej vnímajú to, čo bolo zakladajúcim étosom EÚ, a to bol boj proti vojnám, založenie EÚ ako inštitúcie, ktorá je promierová a konečne je schopná prekonať to prekliatie európske, že každá generácia zažila obrovský vojnový konflikt," povedal Vašečka. Na Slovensku si to podľa neho uvedomujeme, ale význam nepripisujeme až tak medzinárodným inštitúciám, ktorých sme členmi.
Podľa Gyárfášovej je zaujímavé napríklad aj to, že na jednej strane sú ľudia nespokojní s Úniou v súvislosti s tým, ako zasahuje do niektorých noriem a zásahov, na strane druhej je požiadavka, aby mala niektoré kompetencie posilnené a aby pôsobila ako ochrana voči nedostatočným politikám národných vlád.
Z prieskumu Eurobarometra tiež vyplynulo, že medzi najdôveryhodnejšie médiá patria tie verejnoprávne, najmä rozhlas a televízia. Veľa informácií však ľudia získavajú aj zo sociálnych sietí. Hoci si mnohí uvedomujú, že mediálny svet je plný hoaxov, majú pocit, že vedia rozoznať pravdivú informáciu od nepravdivej. "Sebe samým pripisujú vysokú mieru kompetencie rozoznať, čo je pravdivé a čo nepravdivé. Mnohí však dokážu uveriť hoaxom," doplnil Slosiarik.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu
