CoFoE zavŕši Macron; slovenskí europoslanci vítajú diskusiu
Dátum: 17.12.2021
Ukončenie Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) by malo byť v máji 2022. Uviedol to francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň v Paríži počas predstavovania priorít francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ. TASR oslovila aj niekoľko slovenských europoslancov v súvislosti s CoFoE. Prinášame týždenný súhrn najdôležitejších udalostí týkajúcich sa Konferencie o budúcnosti Európy.
Francúzi preberú predsednícku štafetu v Rade EÚ od Slovincov 1. januára 2022. Macron okrem toho, že chce z pozície predsedníckej krajiny presadzovať svoje vízie pre modernejšiu, silnejšiu, suverénnejšiu a zjednotenejšiu Európu, musí rozmýšľať nielen európsky, ale aj národne, lebo v apríli si Francúzi budú voliť nového prezidenta. Macron ešte neoznámil, či sa bude uchádzať o druhý mandát, predvolebná kampaň však môže mať dosah aj na jeho európske ambície.
Isté však je, že ak záver CoFoE bude až v máji, ako naznačil Macron, úspech či prípadný neúspech konferencie neovplyvní predvolebnú situáciu vo Francúzsku a kritici nebudú môcť Macronovi vyčítať, že využil "svetlo reflektorov" upriamených na CoFoE na svoj volebný alebo politický zisk.
Slovenského europoslanca Michala Wiezika podľa jeho slov teší, že "medzi najdiskutovanejšie témy na platforme (CoFoE) patria klimatické zmeny a ochrana životného prostredia, a to nielen v Európe, ale aj na Slovensku". Podľa Wiezika bude podstatné, aby sa podnety v rámci pracovných skupín dobre vytriedili a uprednostnili sa tie, v ktorých je možné dosiahnuť viditeľné zmeny.
Ivan Štefanec (KDH) k diskusii v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sám čiastočne prispel organizáciou niekoľkých podujatí. Tie zahŕňali aj ekonomické pohľady či stanoviská cirkví a seniorov.
"To, že sa dnes viac ako inokedy pýtame občanov, je dôkazom, že Európska únia nie je politický monolit, ale dynamická štruktúra, ktorá je vždy pripravená na zmenu a zlepšovanie sa," povedal Štefanec zo skupiny európskych ľudovcov (EPP).
Monika Beňová (Smer-SD) vidí najväčší priestor na zlepšenie v oblasti klimatických zmien a súvisiacich environmentálnych výziev, digitálnej transformácie, posilňovania rovnosti, sociálnej spravodlivosti a ochrany pracovníkov, zlepšenia fungovania spoločného trhu či hospodárskej obnovy v súvislosti s koronakrízou.
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že Únia by mala viac využívať svoju rôznorodosť. "Napríklad, ak vidíme, že v Estónsku sa darí investovať viac na kapitálovom trhu, urobme analýzu a inšpirujme sa od tých najúspešnejších. Nie celkom to teraz v EÚ robíme, pritom je to obrovská šanca," vysvetlil.
"Najväčší priestor na zlepšenie Európskej únie má konferencia vo väčšom využívaní skúseností členských štátov tak, aby z každého eura získali ľudia čo najviac úžitku," uviedol Jurzyca.
Pandémia, klimatická kríza, ale aj nárast dezinformácií a polarizácia spoločnosti sú podľa Martina Hojsíka (PS) dôvodmi, prečo treba viac diskusie. "Slováci a Slovenky majú dlhodobo nízky záujem o Európsku úniu a, žiaľ, namiesto benefitov a riešení, ktoré nám naše členstvo v Únii prináša, tak verejný priestor obsadzujú dezinformácie a euroskepticizmus," povedal.
Podľa Miriam Lexmann (KDH) mnoho ľudí vníma Európsku úniu len cez eurofondy. Základnou úlohou europoslancov je preto stretávať sa s ľuďmi a "vysvetľovať im princípy, myšlienku a výhody členstva v EÚ".
Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) by mala myslieť aj na Rómov a iné skupiny občanov, ktorých reprezentatívne zastúpenie je v európskych inštitúciách veľmi nízke, uviedol pre TASR slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽANO/EPP).
"Konferencia o budúcnosti Európy je procesom, v ktorom by mali mať zástupcovia všetkých občanov svoj hlas. Mám na mysli aj tých občanov, ktorých hlasy mnohokrát nie je počuť. Občanov, ktorí sa vo väčšej miere neangažujú či nezapájajú do tvorby politiky," priblížil europoslanec.
Prínosom CoFoE môže byť tiež lepšia informovanosť občanov o EÚ, povedal pre TASR slovenský europoslanec Miroslav Číž (Smer-SD/S&D). "Informovanosť občanov o záležitostiach EÚ je oblasť, ktorú dlhodobo považujem za nedostatočnú. Veď aj na Slovensku nám chýba televízna stanica, ktorá by celý deň prinášala správy z EÚ v slovenčine," upozornil Číž.
Zdroj: TASR
Francúzi preberú predsednícku štafetu v Rade EÚ od Slovincov 1. januára 2022. Macron okrem toho, že chce z pozície predsedníckej krajiny presadzovať svoje vízie pre modernejšiu, silnejšiu, suverénnejšiu a zjednotenejšiu Európu, musí rozmýšľať nielen európsky, ale aj národne, lebo v apríli si Francúzi budú voliť nového prezidenta. Macron ešte neoznámil, či sa bude uchádzať o druhý mandát, predvolebná kampaň však môže mať dosah aj na jeho európske ambície.
Isté však je, že ak záver CoFoE bude až v máji, ako naznačil Macron, úspech či prípadný neúspech konferencie neovplyvní predvolebnú situáciu vo Francúzsku a kritici nebudú môcť Macronovi vyčítať, že využil "svetlo reflektorov" upriamených na CoFoE na svoj volebný alebo politický zisk.
Slovenského europoslanca Michala Wiezika podľa jeho slov teší, že "medzi najdiskutovanejšie témy na platforme (CoFoE) patria klimatické zmeny a ochrana životného prostredia, a to nielen v Európe, ale aj na Slovensku". Podľa Wiezika bude podstatné, aby sa podnety v rámci pracovných skupín dobre vytriedili a uprednostnili sa tie, v ktorých je možné dosiahnuť viditeľné zmeny.
Ivan Štefanec (KDH) k diskusii v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sám čiastočne prispel organizáciou niekoľkých podujatí. Tie zahŕňali aj ekonomické pohľady či stanoviská cirkví a seniorov.
"To, že sa dnes viac ako inokedy pýtame občanov, je dôkazom, že Európska únia nie je politický monolit, ale dynamická štruktúra, ktorá je vždy pripravená na zmenu a zlepšovanie sa," povedal Štefanec zo skupiny európskych ľudovcov (EPP).
Monika Beňová (Smer-SD) vidí najväčší priestor na zlepšenie v oblasti klimatických zmien a súvisiacich environmentálnych výziev, digitálnej transformácie, posilňovania rovnosti, sociálnej spravodlivosti a ochrany pracovníkov, zlepšenia fungovania spoločného trhu či hospodárskej obnovy v súvislosti s koronakrízou.
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že Únia by mala viac využívať svoju rôznorodosť. "Napríklad, ak vidíme, že v Estónsku sa darí investovať viac na kapitálovom trhu, urobme analýzu a inšpirujme sa od tých najúspešnejších. Nie celkom to teraz v EÚ robíme, pritom je to obrovská šanca," vysvetlil.
"Najväčší priestor na zlepšenie Európskej únie má konferencia vo väčšom využívaní skúseností členských štátov tak, aby z každého eura získali ľudia čo najviac úžitku," uviedol Jurzyca.
Pandémia, klimatická kríza, ale aj nárast dezinformácií a polarizácia spoločnosti sú podľa Martina Hojsíka (PS) dôvodmi, prečo treba viac diskusie. "Slováci a Slovenky majú dlhodobo nízky záujem o Európsku úniu a, žiaľ, namiesto benefitov a riešení, ktoré nám naše členstvo v Únii prináša, tak verejný priestor obsadzujú dezinformácie a euroskepticizmus," povedal.
Podľa Miriam Lexmann (KDH) mnoho ľudí vníma Európsku úniu len cez eurofondy. Základnou úlohou europoslancov je preto stretávať sa s ľuďmi a "vysvetľovať im princípy, myšlienku a výhody členstva v EÚ".
Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) by mala myslieť aj na Rómov a iné skupiny občanov, ktorých reprezentatívne zastúpenie je v európskych inštitúciách veľmi nízke, uviedol pre TASR slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽANO/EPP).
"Konferencia o budúcnosti Európy je procesom, v ktorom by mali mať zástupcovia všetkých občanov svoj hlas. Mám na mysli aj tých občanov, ktorých hlasy mnohokrát nie je počuť. Občanov, ktorí sa vo väčšej miere neangažujú či nezapájajú do tvorby politiky," priblížil europoslanec.
Prínosom CoFoE môže byť tiež lepšia informovanosť občanov o EÚ, povedal pre TASR slovenský europoslanec Miroslav Číž (Smer-SD/S&D). "Informovanosť občanov o záležitostiach EÚ je oblasť, ktorú dlhodobo považujem za nedostatočnú. Veď aj na Slovensku nám chýba televízna stanica, ktorá by celý deň prinášala správy z EÚ v slovenčine," upozornil Číž.
Zdroj: TASR
Skočiť na hlavné menu