Cestujúci v Bratislave už nebudú moknúť – hlavné mesto vďaka eurofondom zmodernizuje 105 zastávok hromadnej dopravy


Dátum: 06.12.2021

Obrázok k aktualite Cestujúci v Bratislave už nebudú moknúť – hlavné mesto vďaka eurofondom  zmodernizuje 105 zastávok hromadnej dopravy
Dobrá správa pre hlavné mesto. Na podporu verejnej dopravy v Bratislave smeruje ďalších 1,86 milióna eur.  Hlavné mesto SR Bratislava využije prostriedky z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) a štátneho rozpočtu na modernizáciu zastávok hromadnej dopravy.

„Kvalitná verejná doprava, ktorá chodí načas a cestujúcim poskytuje adekvátny komfort, je základným predpokladom udržateľného rozvoja miest. Ak chceme, aby v uliciach bolo menej áut, aby sa ľudia správali ekologicky, musia mať k individuálnej automobilovej doprave zmysluplnú alternatívu. Teší ma, že vďaka financiám z regionálneho programu IROP a štátneho rozpočtu pomôžeme zlepšiť služby mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, ktorú denne využívajú stovky tisíc cestujúcich,“ vyhlásila vicepremiérka  a ministerka investícií Veronika Remišová pri podpise zmluvy s Martinom Rybanským, predsedom predstavenstva Dopravného podniku Bratislava. Integrovaný regionálny operačný program je riadený Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Z programu a štátneho rozpočtu pôjde na modernizáciu a vybudovanie zastávok mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste takmer 1,86 milióna eur. Dopravný podnik Bratislava na  105 zastávkach obnoví alebo vybuduje prístrešky, ktoré výrazne zvýšia komfort pre cestujúcich čakajúcich na spoj. Modernizované prístrešky budú tiež osvetlené LED svetlom, ktoré bude napájané prostredníctvom fotovoltaického článku. Hlavné mesto obnoví celkovo vyše 200 zastávok, ktoré bude financovať aj z iných zdrojov. „Snaha mesta aj Dopravného podniku smeruje k jedinému - urobiť pre ľudí MHD ešte prístupnejšou a ešte komfortnejšou. Prístrešky pribudnú tak na autobusových, trolejbusových ako aj na električkových zastávkach,” uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo.

V bežný pracovný deň je v Bratislave okolo 650 000 ľudí, z toho 200 000 sem dochádza do práce, školy či za službami. Väčšina ľudí v pracovné dni využíva na presun práve služby MHD a medzimestskej integrovanej dopravy.

Pôvodná výška alokácie výzvy z programu IROP na podporu verejnej dopravy v mestách bola necelých 26 miliónov eur. „Túto výzvu sme pre obrovský záujem zo všetkých regiónov Slovenska navýšili až na takmer 123 miliónov eur, a tak sme mohli podporiť ďalšie kvalitné projekty zo zásobníka, na ktoré pri pôvodnej výške výzvy nezostávali financie. Takto sme podporili okrem Bratislavy modernizáciu hromadnej dopravy v mestách Košice, Prešov, Šaľa, Lučenec, Poprad, Senec,  Nové Zámky a Púchov,“ uviedla Remišová, ktorá s bratislavským primátorom Matúšom Vallom  rokovala tiež o eurofondoch pre hlavné mesto.

V tomto programovom období má hlavné mesto, Dopravný podnik Bratislava a Odvoz a likvidácia odpadu, ktoré sú 100% dcérskymi spoločnosťami hlavného mesta, zazmluvnených z eurofondov 21 projektov vo výške viac ako 199 miliónov eur.  Riadne ukončených bolo doteraz osem projektov.  Vicepremiérka Remišová vyjadrila očakávanie, že hlavnému mestu sa podarí využiť všetky eurofondy, ktoré má vyčlenené v tomto programovom období a zdôraznila, že projekty musia byť ukončené do roku 2023.

„Záleží nám na tom, aby sa Bratislava ako hlavné mesto rozvíjala, ale v tomto programovom období musí zásadným spôsobom zlepšiť čerpanie v rámci regionálneho programu, kde zaostáva za celoslovenským priemerom. Je mnoho zmysluplných projektov, ktoré môžu zlepšiť život ľudí v Bratislave a bola by škoda, keby sa peniaze z eurofondov na to nevyužili,” zdôraznila Remišová.
Rokovania o nových eurofondoch na obdobie 2021 - 2027 pokračujú a MIRRI SR je aktívne aj v súvislosti s navýšením prostriedkov pre hlavné mesto aj Bratislavský samosprávny kraj.  „S Európskou komisiou práve vedieme veľmi náročné rokovania a požadujeme, aby sa alokácia pre Bratislavský kraj navýšila, lebo v samotnom kraji sú medzi hlavným mestom a jednotlivými okresmi výrazné rozdiely. Riešenie problémov v menej rozvinutých častiach Bratislavského kraja si vyžaduje oveľa viac financií. Peniaze tiež chceme smerovať do oblasti vedy a výskumu, lebo práve tu sú sústredené dve tretiny slovenských výskumných kapacít,“ dodala ministerka investícií Remišová.
 
 
 
Skočiť na hlavné menu