SNK v Martine ako realizátorka projektu Digitálna knižnica a digitálny archív zdigitalizovala viac než 1,7 milióna objektov zo svojich fondov
Dátum: 09.04.2024
V čase, keď bola Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine realizátorkou projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, zdigitalizovala viac než 1,7 milióna objektov zo svojich fondov. SNK to uvádza vo svojom stanovisku, ktoré poskytla agentúre SITA. Knižnica tiež spresnila, že projekt realizovala od 7. marca 2012 do 15. septembra 2015, a následne bol od 16. septembra 2015 do 9. novembra 2021 v trvalej udržateľnosti výsledkov.
„Cieľom spomenutého projektu bola digitalizácia všetkých slovacikálnych dokumentov (digitalizácia dokumentov spred roka 1830 nikdy nebola deklarovaná ako kľúčová) z konzervačného fondu SNK, ako aj historických knižničných dokumentov a fondov a vybraných dokumentov z Literárneho archívu SNK (len tých, ktorých fyzický stav to umožňuje) a to plánovane, na základe každoročne pripravovaného digitalizačného plánu," vysvetlila knižnica vo svojom stanovisku. Doplnila, že digitalizačný plán špecifikuje tituly, ktoré sa z jednotlivých typov dokumentov majú digitalizovať v konkrétnom roku. Tento plán bol tiež každý rok súčasťou Plánu hlavných úloh SNK a kvantifikácia jednotlivých druhov dokumentov sa podľa knižnice premietala i do jej kontraktu s rezortom kultúry. V rámci uzatvárania kontraktu teda bola odborná selekcia verifikovateľná ministerstvom.
„V rokoch 2012 – 2015 čerpala SNK na realizáciu projektu finančné prostriedky z ERDF, ktoré boli použité na splnenie cieľov, medzi ktoré patrila aj rekonštrukcia a modernizácia dvoch budov s pokročilým technologickým vybavením (budova Konzervačného a digitalizačného centra SNK vo Vrútkach s technológiami na čistenie, sterilizáciu, deacidifikáciu, reštaurovanie a digitalizáciu materiálov písomného kultúrneho dedičstva, vrátane špičkových laboratórií papiera slúžiacich na výskum a vývoj), rekonštrukcia a modernizácia troch poschodí depozitov v sídelnej budove SNK, na ktorých je uložený slovacikálny konzervačný fond," uvádza sa ďalej v stanovisku SNK. Knižnica dodala, že prostriedky boli využité aj na mzdové náklady približne dvoch stoviek zamestnancov, ktorí participovali na implementácii projektu, vo viaczmennej prevádzke. Peniaze smerovali aj na špičkové digitalizačné technológie a potrebnú IKT štruktúru.
„Po skončení sa projekt DIKDA dostal do povinnej trvalej udržateľnosti výsledkov (do 9.11.2021), počas ktorej ministerstvo kultúry financovalo tieto činnosti sumou necelých 5 mil. EUR ročne zo zdrojov štátneho rozpočtu. Od roku 2022 sa prostriedky na tento účel výrazne znižovali," vysvetľuje SNK ďalej vo svojom stanovisku. Zdôraznila, že projekt digitalizácie bol implementovaný v prísnom súlade s projektovým zámerom. Všetky výdavky boli podľa SNK niekoľkokrát skontrolované pred, aj po ich vynaložení, a to viacerými vládnymi auditmi, auditmi Európskej únie, aj Najvyšším kontrolným úradom SR bez zistení. Rezort kultúry pred niekoľkými dňami informoval, že bývalé vedenie SNK v Martine podľa neho nezvládalo digitalizáciu kultúrneho dedičstva vo svojej správe. Ako ďalej informovala riaditeľka odboru komunikácie MK SR Petra Bačinská, ani vďaka rozpočtu vo výške temer 80 miliónov eur, vyčlenených na tento účel na roky 2012 až 2024, nedokázalo odvolené vedenie knižnice zaistiť ani digitalizáciu, ani kybernetickú bezpečnosť inštitúcie. „Slovenská národná knižnica v Martine bola realizátorom projektu digitalizácie kultúrneho dedičstva od roku 2012. Jej cieľom bola masová digitalizácia obsahu knižničných a archívnych fondov a ochrana nosičov informácií pre nevyhnutnou degradáciou. Špecifickým cieľom bola digitalizácia slovacikálnych dokumentov z knižničných a archívnych fondov a vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné centrum knižničných a archívnych dokumentov," priblížila Bačinská a poznamenala, že všetky predmetné ciele sa nepodarilo naplniť. Dodala, že digitalizácii podľa nich chýbal jasný plán a jej realizácia bola masová, bez selekcie. „Digitalizácia historického knižného fondu s vydaním pred rokom 1830 tvorila iba 0,36 percenta digitalizovaných objektov, pričom digitalizované knižné jednotky vydané po roku 1990 tvorili 44 percenta. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že digitalizácia historického fondu vydaného pred rokom 1830 bola vedením Slovenskej národnej knižnice deklarovaná ako kľúčová, netvorila ani 1 percento zdigitalizovaných dokumentov," vysvetľuje Bačinská. MK SR tiež tvrdí, že primárne boli digitalizované odborné časopisy a populárne komerčné časopisy. Ako ďalej uviedla Bačinská, menované dôvody viedli ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nom. SNS), aby odvolala dnes už bývalú riaditeľku SNK v Martine Katarínu Krištofovú, a zamedzila tak ďalším zlyhaniam vedenia.Krištofová vo funkcii skončila 25. marca 2024, knižnicu dočasne vedie Ivana Kostrabová.
Zdroj: SITA
„Cieľom spomenutého projektu bola digitalizácia všetkých slovacikálnych dokumentov (digitalizácia dokumentov spred roka 1830 nikdy nebola deklarovaná ako kľúčová) z konzervačného fondu SNK, ako aj historických knižničných dokumentov a fondov a vybraných dokumentov z Literárneho archívu SNK (len tých, ktorých fyzický stav to umožňuje) a to plánovane, na základe každoročne pripravovaného digitalizačného plánu," vysvetlila knižnica vo svojom stanovisku. Doplnila, že digitalizačný plán špecifikuje tituly, ktoré sa z jednotlivých typov dokumentov majú digitalizovať v konkrétnom roku. Tento plán bol tiež každý rok súčasťou Plánu hlavných úloh SNK a kvantifikácia jednotlivých druhov dokumentov sa podľa knižnice premietala i do jej kontraktu s rezortom kultúry. V rámci uzatvárania kontraktu teda bola odborná selekcia verifikovateľná ministerstvom.
„V rokoch 2012 – 2015 čerpala SNK na realizáciu projektu finančné prostriedky z ERDF, ktoré boli použité na splnenie cieľov, medzi ktoré patrila aj rekonštrukcia a modernizácia dvoch budov s pokročilým technologickým vybavením (budova Konzervačného a digitalizačného centra SNK vo Vrútkach s technológiami na čistenie, sterilizáciu, deacidifikáciu, reštaurovanie a digitalizáciu materiálov písomného kultúrneho dedičstva, vrátane špičkových laboratórií papiera slúžiacich na výskum a vývoj), rekonštrukcia a modernizácia troch poschodí depozitov v sídelnej budove SNK, na ktorých je uložený slovacikálny konzervačný fond," uvádza sa ďalej v stanovisku SNK. Knižnica dodala, že prostriedky boli využité aj na mzdové náklady približne dvoch stoviek zamestnancov, ktorí participovali na implementácii projektu, vo viaczmennej prevádzke. Peniaze smerovali aj na špičkové digitalizačné technológie a potrebnú IKT štruktúru.
„Po skončení sa projekt DIKDA dostal do povinnej trvalej udržateľnosti výsledkov (do 9.11.2021), počas ktorej ministerstvo kultúry financovalo tieto činnosti sumou necelých 5 mil. EUR ročne zo zdrojov štátneho rozpočtu. Od roku 2022 sa prostriedky na tento účel výrazne znižovali," vysvetľuje SNK ďalej vo svojom stanovisku. Zdôraznila, že projekt digitalizácie bol implementovaný v prísnom súlade s projektovým zámerom. Všetky výdavky boli podľa SNK niekoľkokrát skontrolované pred, aj po ich vynaložení, a to viacerými vládnymi auditmi, auditmi Európskej únie, aj Najvyšším kontrolným úradom SR bez zistení. Rezort kultúry pred niekoľkými dňami informoval, že bývalé vedenie SNK v Martine podľa neho nezvládalo digitalizáciu kultúrneho dedičstva vo svojej správe. Ako ďalej informovala riaditeľka odboru komunikácie MK SR Petra Bačinská, ani vďaka rozpočtu vo výške temer 80 miliónov eur, vyčlenených na tento účel na roky 2012 až 2024, nedokázalo odvolené vedenie knižnice zaistiť ani digitalizáciu, ani kybernetickú bezpečnosť inštitúcie. „Slovenská národná knižnica v Martine bola realizátorom projektu digitalizácie kultúrneho dedičstva od roku 2012. Jej cieľom bola masová digitalizácia obsahu knižničných a archívnych fondov a ochrana nosičov informácií pre nevyhnutnou degradáciou. Špecifickým cieľom bola digitalizácia slovacikálnych dokumentov z knižničných a archívnych fondov a vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné centrum knižničných a archívnych dokumentov," priblížila Bačinská a poznamenala, že všetky predmetné ciele sa nepodarilo naplniť. Dodala, že digitalizácii podľa nich chýbal jasný plán a jej realizácia bola masová, bez selekcie. „Digitalizácia historického knižného fondu s vydaním pred rokom 1830 tvorila iba 0,36 percenta digitalizovaných objektov, pričom digitalizované knižné jednotky vydané po roku 1990 tvorili 44 percenta. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že digitalizácia historického fondu vydaného pred rokom 1830 bola vedením Slovenskej národnej knižnice deklarovaná ako kľúčová, netvorila ani 1 percento zdigitalizovaných dokumentov," vysvetľuje Bačinská. MK SR tiež tvrdí, že primárne boli digitalizované odborné časopisy a populárne komerčné časopisy. Ako ďalej uviedla Bačinská, menované dôvody viedli ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nom. SNS), aby odvolala dnes už bývalú riaditeľku SNK v Martine Katarínu Krištofovú, a zamedzila tak ďalším zlyhaniam vedenia.Krištofová vo funkcii skončila 25. marca 2024, knižnicu dočasne vedie Ivana Kostrabová.
Zdroj: SITA
Skočiť na hlavné menu
