Von der Leyenová predstavila nový návrh dlhododobého rozpočtu EÚ a ozdravný plán


Dátum: 27.05.2020

Obrázok k aktualite Von der Leyenová predstavila nový návrh dlhododobého rozpočtu EÚ a ozdravný plán
Oživeniu ekonomík členských štátov EÚ by mal pomôcť finančný balík vo výške 750 miliárd eur. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová počas stredajšieho vystúpenia pred poslancami Európskeho parlamentu (EP), na ktorom predostrela prepracovaný návrh dlhodobého rozpočtu EÚ, ako aj plán hospodárskej obnovy bloku v dôsledku negatívnych dopadov pandémie nového koronavírusu. Výšku sumy ozdravného balíka pre TASR potvrdil aj podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.

Von der Leyenová spresnila, že ňou navrhovaný balík s názvom "EÚ ďalšej generácie" (Next generation EU) má zabezpečiť, že oživenie bude udržateľné, inkluzívne a spravodlivé pre všetky členské štáty. EK navrhla, aby nový nástroj bol zabudovaný do silného, moderného a prepracovaného dlhodobého rozpočtu EÚ.

Komisia chce využiť celý potenciál rozpočtu EÚ s cieľom chrániť životy a živobytie občanov a ozdraviť jednotný trh. Plán EÚ ďalšej generácie vo výške 750 miliárd eur, ako aj cielené posilnenie dlhodobého rozpočtu Únie na roky 2021 - 2027 zvýšia finančnú "palebnú silu" rozpočtu EÚ na 1,85 bilióna eur.

"Plán obnovy je obrovskou výzvou, ktorej čelíme. Stáva sa však aj príležitosťou, a to nielen podporovaním hospodárskeho oživenia, ale aj investovaním do našej budúcnosti. Európska ekologická dohoda a digitalizácia podporia zamestnanosť a rast, odolnosť našich spoločností a ochranu životného prostredia. Toto je okamih Európy," uviedla šéfka exekutívy EÚ.

Európsky parlament v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu v uzneseniach zo 17. apríla a 15. mája požadoval zásadné prepracovanie pôvodného návrhu Viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2021 - 2027, ktorého súčasťou by sa mal stať aj fond obnovy. Poslanci vyzvali EK na prijatie rozsiahleho balíka ozdravných opatrení v objeme dvoch biliónov eur, ktorý by mal byť financovaný z prostriedkov pridaných do rozpočtu EÚ nad rámec bežných výdavkov.

Plán predstavený EK znamená získať peniaze dočasným zvýšením stropu vlastných rozpočtových zdrojov na dve percentá hrubého národného dôchodku EÚ. To EK umožní využiť jej silný úverový rating a požičať si 750 miliárd eur na finančných trhoch. Tieto dodatočné finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom programov EÚ a budú sa splácať dlhodobo v rámci budúcich rozpočtov EÚ - nie skôr ako v roku 2028 a nie neskôr ako v roku 2058.

Aby sa to dosiahlo spravodlivým a zdieľaným spôsobom, EK navrhuje, aby sa viacročný finančný rámec na roky 2014 - 2020 zmenil a doplnil o 11,5 miliardy eur už v roku 2020, a aby sa nové finančné prostriedky čo najskôr sprístupnili na riešenie najnaliehavejších potrieb.

Šefčovič v tejto súvislosti konštatoval, že oživenie ekonomiky si vyžaduje silné politické usmernenie s tým, že vzhľadom na koronakrízu EK upravila aj svoj pracovný program na tento rok. Prioritu dostanú iniciatívy, ktoré EÚ pomôžu prekonať krízu, naštartovať hospodárstvo udržateľným a férovým spôsobom, vďaka čomu by Únia mala vyjsť z krízy odolnejšíia.

"Vieme, že oživenie ekonomiky si vypýta masívne investície. Spoločný európsky rozpočet – posilnený o nástroj s názvom EÚ ďalšej generácie – je ten najlepší recept na zvládnutie najťažšej krízy, akej sme kedy čelili," povedal Šefčovič.

Eurokomisia sa pri tvorbe tohto návrhu snažila zladiť víziu o dotáciách a grantoch zo strany juhoeurópskych krajín EÚ, najviac postihnutých koronakrízou, s predstavami krajín zo "Skupiny striedmych" (Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko), ktoré požadovali väčšiu zodpovednosť a chceli ozdravný balík vo forme podmienených pôžičiek.

Koronakríza uvrhla EÚ do najhlbšej recesie v jej histórii. Ak bude návrh eurokomisie prijatý aj v EP a v Rade EÚ, mohol by viesť k vzniku nových celoeurópskych daní - dane z plastov, uhlíkovej dane a zdanenia veľkých internetových gigantov..

Zdroj :TASR

Skočiť na hlavné menu