Prejav predsedníčky von der Leyenovej na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu k európskej koordinovanej reakcii na pandémiu COVID-19
Dátum: 27.03.2020
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
v prvom rade by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí umožnili toto mimoriadne zasadnutie za okolností, ktoré sú rovnako mimoriadne. Je ťažké uvedomiť si, do akej miery a akým spôsobom sa svet premenil, odkedy sme sa naposledy zišli. Z vírusu, ktorý sa objavil na opačnom konci sveta, sa veľmi rýchlo stala vražedná pandémia s tragickými dôsledkami, a to aj tu v Európe. Zo dňa na deň sa zmenili naše spôsoby života. Naše ulice sa vyprázdnili. Naše dvere sa pozatvárali. A z každodennej rutiny sme prešli na boj nášho života. Medzičasom sme objavili krehkosť života, ktorá bola obnažená pred našimi očami. A v srdci Európy sme sledovali tragédiu rozmerov, ktoré boli ešte pred niekoľkým týždňami nepredstaviteľné. Celým srdcom stojím pri obetiach a všetkých ich blízkych. A naše myšlienky a želania toho najlepšieho smerujú k tým, ktorí práve v tejto chvíli bojujú o život alebo prekonávajú chorobu doma. Hoci vírus udiera silno, európski občania sú tiež silní. Chcem vzdať úctu mužom a ženám, ktorí vedú tento boj. Mám na mysli zdravotné sestry, lekárov a ošetrujúci personál v Taliansku, Španielsku a v celej Európe, ktorí sa rozhodli bez najmenšieho váhania čeliť nebezpečiu. Títo hrdinovia, ktorí deň čo deň riskujú všetko, aby zachránili našich rodičov, aby zachránili našich starých rodičov, priateľov a kolegov, susedov a cudzincov. Voči Vám všetkým má Európa dlh vďaky. Pracovníkom dopĺňajúcim tovar do regálov a smetiarom. Pracovníkom pohrebných služieb a pedagogickým pracovníkom. Šoférom kamiónov a čističom. Robotníkom a pekárom. Vám všetkým, ktorí prispievate k tomu, aby náš svet ďalej fungoval. Voči Vám všetkým má Európa dlh vďaky. Na tomto boji je však jedinečné to, že každý z nás má svoju úlohu. Každý z nás môže pomôcť pri splácaní spomínaného dlhu. Dodržiavaním bezpečnej vzdialenosti medzi nami môžeme spomaliť šírenie vírusu. Číselné údaje za posledných niekoľko dní ukazujú, že aktuálny trend môžeme ovplyvniť – ale iba ak každý prevezme svoj diel zodpovednosti. Áno, je bolestné zostávať odlúčený od svojej rodiny – najmä, keď máme obavy o fyzické a duševné zdravie našich blízkych. A áno, je to bolestné pre tých, pre ktorých domov nie je šťastným ani bezpečným miestom. A je to bolestné aj pre tých, ktorí musia odložiť svoje plány alebo činnosti, na ktorých usilovne pracovali, pretože ich prepadajú pochybnosti. Preto som presvedčená, že aj keď možno sedíme od seba ďalej ako zvyčajne, musíme spolupracovať tesnejšie ako kedykoľvek predtým. Musíme sa navzájom starať jeden o druhého, musíme sa spolu dostať z tejto krízy. Pretože, ak je niečo nákazlivejšie ako tento vírus, je to láska a súcit. A tvárou v tvár tejto nepriazni osudu Európania ukazujú, aké intenzívne môžu byť tieto city. Drobné prejavy láskavosti, súcitu a solidarity pomáhajú šíriť nádej po celej Európe. Od dobrovoľníctva po spievanie na balkónoch. Od zasielania pohľadníc osamelým ľuďom po nakupovanie pre starších ľudí. Od hotelov, ktoré zadarmo ponúkajú lôžka, po reštaurácie, ktoré darujú svoje potraviny. Od výrobcov luxusných parfumov a výrobcov vodky, ktorí vyrábajú dezinfekčné gély, po výrobcov automobilov a módne domy, ktoré vyrábajú rúška. Toto je príklad, ktorý musí nasledovať Európska únia. Ak každý prispeje svojou troškou, môžeme si navzájom veľmi pomôcť. A úlohou európskych inštitúcií, tvorcov politiky a lídrov je preukázať rovnakú dôveru, rovnakú jednotu a rovnaké vedúce postavenie. Túto zodpovednosť máme všetci. Nikto z nás to nemôže urobiť sám a ani žiadny členský štát určite nemôže zvládnuť túto krízu sám. A pretože v tejto kríze a vo všeobecnosti v našej Únii môžeme pomôcť sami sebe, iba ak pomáhame iným. Ale realita posledných týždňov je dosť bolestná. Keď Európa naozaj potrebovala, aby sme tu boli jeden pre druhého, príliš mnohí sa spočiatku starali iba o seba. Keď Európa naozaj potrebovala konať v duchu „všetci za jedného“, príliš mnohí spočiatku reagovali heslom „každý za seba“. A keď Európa naozaj potrebovala dokázať, že nie je iba „Úniou do dobrého počasia“, príliš mnohí sa spočiatku odmietali podeliť o svoj dáždnik. Zakrátko však niektorí pocítili dôsledky svojich nekoordinovaných opatrení. Preto sme za posledných niekoľko týždňov prijali mimoriadne a výnimočné opatrenia s cieľom koordinovať a umožniť kroky, ktoré boli potrebné. Odvtedy sa situácia zlepšuje, členské štáty si začínajú navzájom pomáhať, a tým pomáhajú aj sami sebe. Európa sa teraz naozaj posilňuje. Ale Európania čakajú, čo prinesie budúcnosť. A my všetci vieme, že ide o veľa. To, čo spravíme teraz, je dôležité – pre súčasnosť, ako aj pre budúcnosť.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
vypuknutie nákazy koronavírusom je v prvom rade ohrozením verejného zdravia. A keď ide o záchranu životov, my sa nezastavíme pred ničím. Máme šťastie, že máme najlepších zdravotníckych pracovníkov na svete, na ktorých sa pri tom môžeme spoliehať. Od Milána po Madrid a aj v ďalších regiónoch každý deň robia títo zdravotníci zázraky. Ako však vidíme – v obidvoch týchto mestách a aj inde – pandémia sa šíri až po bod zlomu. Zdravotníci naliehavo potrebujú vybavenie, správne vybavenie v potrebnom množstve a práve teraz. Videli sme však, že namiesto toho bolo životne dôležité vybavenie po celé dni uviaznuté v zápchach alebo na hraniciach. A preto sme zobrali opatrenia do vlastných rúk, aby sme mohli uvoľniť tieto blokády. Preto vytvárame vôbec prvé európske zásoby zdravotníckeho vybavenia, ako sú ventilátory, rúška a laboratórne zariadenia. Komisia bude financovať 90 % týchto zásob prostredníctvom systému RescEU. Práve preto sme spustili viacero spoločných verejných obstarávaní s členskými štátmi na testovacie súpravy, ventilátory a ochranné prostriedky. Zapojilo sa do nich 25 členských štátov. A tu sú dobré správy: Od utorka vieme, že výrobcovia sú schopní uspokojiť ich dopyt po rúškach, rukaviciach, ochranných okuliaroch a ochranných štítoch na tvár. Prvé dodávky by mali začať prichádzať už v nadchádzajúcich týždňoch. A keďže pri pandémii vedomosti zachraňujú životy, zriadili sme európsky tím vedeckých odborníkov, aby pomáhal pri vypracúvaní koordinovaných opatrení, ktoré by sme mohli všetci prijať. Týmto diskusiám osobne predsedám dvakrát týždenne. Tým sa len prehĺbilo moje presvedčenie, že na to, aby sme toto zvládli a aby sme sa opäť postavili na nohy, budeme musieť siahnuť na dno a čerpať zo všetkého, čo nás posilňuje. V tomto ohľade sa nič nevyrovná našej najväčšej výhode, ktorou je unikátny jednotný trh. Úspešná európska reakcia môže byť koordinovaná, len ak náš vnútorný trh a náš schengenský priestor budú fungovať tak, ako majú. Krízu bez hraníc nemožno vyriešiť tým, že medzi sebou vztýčime bariéry. A napriek tomu, toto je presne prvý reflex, ktorý mali mnohé európske krajiny. To jednoducho nedáva žiadny zmysel. Pretože neexistuje ani jeden členský štát, ktorý dokáže uspokojiť svoje vlastné potreby, pokiaľ ide o životne dôležitý zdravotnícky materiál a vybavenie. Ani jeden. Voľný pohyb tovaru a služieb je preto našou najväčšou a úprimne, aj našou jedinou, výhodou, vďaka ktorej sme schopní zaistiť, aby dodávky mohli smerovať tam, kde sú najviac potrebné. Nedáva zmysel, aby sa na vnútornom trhu niektoré krajiny jednostranne rozhodli zastaviť vývoz do iných krajín. A to je dôvod, prečo Komisia zasiahla, keď viacero krajín zablokovalo vývoz ochranných prostriedkov do Talianska. Práve pre to, aby sme chránili zdravie a udržali dostupnosť tovaru a základných služieb, sme vydali usmernenia týkajúce sa opatrení na hraniciach. Práve preto vyzývame na zavedenie prioritných „zelených jazdných pruhov“ pre nevyhnutnú nákladnú dopravu. Zabezpečia, aby prekročenie hraníc nezabralo viac než 15 minút. A takisto prispejú k tomu, aby tovar a dodávky mohli smerovať tam, kde ich treba, a aby nikto z nás netrpel nedostatkom. Je mi ľúto, že sme sa museli uchýliť k takýmto opatreniam, ale náš koordinovaný prístup teraz prináša ovocie. Vnútorný trh už funguje lepšie. A všetci sme s radosťou uvítali správu, že nemocnice v Sasku prijali pacientov z Lombardie a že ďalší pacienti z regiónu „Grand Est“ vo Francúzsku sa momentálne liečia v Luxemburskom veľkovojvodstve. Toto len dokazuje, že tým, že pomáhame iným, v skutočnosti pomáhame sami sebe.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
celý súbor opatrení, ktoré sme prijali, odráža bezprecedentnú situáciu, v ktorej sa nachádzame. Ale ako som už povedala, ľudia v Európe čakajú, čo sa bude diať. A samozrejme chcú, aby sme urobili všetko, čo môžeme, a zachránili toľko životov, koľko budeme môcť. Ľudia však uvažujú aj o tom, čo bude nasledovať neskôr. Uvažujú o tom, do akej práce sa vrátia, čo sa stane s ich firmou a s ich zamestnávateľom. Čo sa stane s ich úsporami a s ich hypotékou? Obávajú sa o svojich rodičov, o svojich susedov a o svoju miestnu komunitu. Vedia, že ich vlády musia prijímať zložité rozhodnutia na záchranu životov – áno. Budú si však takisto pamätať, kto im pomohol – a kto nie. A budú si pamätať, kto konal – a kto neurobil nič. A budú si rovnako pamätať rozhodnutia, ktoré dnes prijmeme – a aj tie, ktoré neprijmeme. Chcem tým povedať, že čoskoro nadíde deň po tom. A našou úlohou je zabezpečiť, aby v ten deň – a počas všetkých dní, ktoré po ňom budú nasledovať – EÚ pomáhala tým, ktorí to budú potrebovať. To, čo spravíme teraz, je naozaj dôležité. A preto sme spustili Investičnú iniciatívu v reakcii na koronavírus s cieľom pomôcť nasmerovať 37 miliárd eur na zmiernenie vplyvu krízy, záchranu životov, pracovné miesta a podnikov. Preto sme prijali najflexibilnejšie možné dočasné pravidlá v oblasti štátnej pomoci, aby členské štáty mohli podnikom hodiť záchranné lano. Prvé prípady boli schválené v rekordne krátkom čase. A preto sme po prvýkrát v našej histórii aktivovali všeobecnú únikovú doložku v Pakte stability a rastu. To znamená, že členské štáty môžu využívať plný arzenál prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, na podporu pracujúcich alebo nepracujúcich ľudí, na podporu malých aj veľkých podnikov a na podporu ľudí v ťažkých časoch – bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
toto je Európa, ktorú by si ľudia mali pamätať, keď táto situácia pominie. Európa, ktorá pracuje na plné obrátky, keď vo všeobecnosti prevláda pocit, že sa celý svet zastavil. Európa, ktorá podáva ľuďom a členským štátom pomocnú ruku, keď túto pomoc naliehavo potrebujú. Európa, ktorá je empatická a na prvé miesto kladie súcit. Európa, ktorá je v časoch núdze odolná a zároveň nezištná. Toto je Európa, akú si želám. Je to presne tá Európa, o ktorej snívali naši zakladajúci otcovia a matky v troskách druhej svetovej vojny. Keď vytvorili túto úniu ľudí a národov, mali pred očami bolestivé spomienky, kam až môže viesť sebectvo a prehnané nacionálne myslenie. Išlo im o vytvorenie spoločenstva, v ktorom je vzájomná dôvera zdrojom spoločnej sily. Bola to ich veľká idea, z ktorej vyrástlo v priebehu desaťročí slobody a mieru jedinečné spoločenstvo – naša Európska únia. Dnes, keď stojíme zoči-voči neviditeľnému nepriateľovi, sú tieto základné hodnoty Únie podrobené skúške. Musíme mať istotu, že sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť. Opäť si musíme podávať pomocnú ruku v ťažkých časoch. V súčasnosti je našou prvoradou povinnosťou a prioritou zachraňovať životy a živobytie Európaniek a Európanov. Príde však deň, a ja dúfam, že v blízkej budúcnosti, keď budeme musieť pozerať vpred a spoločnými silami obnoviť rast. Potom si zoberieme ponaučenie z toho, čo sa stalo, a budeme sa musieť rozhodnúť, akú Európsku úniu chceme do budúcna. A pri tom by sme sa nemali púšťať do bludnej debaty, či potrebujeme viac alebo menej Európy. Radšej by sme sa mali sústrediť na to, ako môžeme využiť túto búrku, aby sme na ďalšiu boli lepšie pripravení. Pretože túžba po silnej, odolnej Európe, v ktorej sa vskutku oplatí žiť, nás predsa spája všetkých dovedna: sever aj juh, východ aj západ nášho starého kontinentu. Buďme si vedomí jednej veci: naše dnešné rozhodnutia zostanú dlho v pamäti. A budú formovať základy našej Európskej únie zajtrajška. Stojíme na rázcestí: Rozdelí nás tento vírus definitívne na bohatých a chudobných? Na zámožných a bedárov? Alebo zostaneme silným kontinentom, významným aktérom globálnej politiky? Mohli by sme z tejto situácie azda vyjsť ešte silnejší a lepší? Môžu sa naše spoločenstvá zoči-voči kríze pomknúť bližšie k sebe? Môžu si naše demokracie posilniť renomé? Keď sledujeme mnohé prejavy náklonnosti, láskavosti a ľudskosti naprieč celou Európou, tak vidíme, že máme všetky dôvody na to, aby sme hľadeli do budúcnosti s optimizmom. Naša Európa má k dispozícii všetko potrebné, a my sme pripravení urobiť všetko pre to, aby sme túto krízu zvládli.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
v uplynulých dňoch mnohí z Vás použili citát Jeana Monneta o tom, že Európa sa formuje počas kríz. A tento citát platí aj dnes. Existuje však citát iného zakladajúceho otca, ktorým sa podľa môjho názoru dá takisto zhrnúť, kde sa dnes nachádzame. Konrad Adenauer povedal: „Dejiny sú aj súčtom vecí, ktorých sme sa mohli vyvarovať.“ Priatelia, dejiny sa na nás pozerajú. Robme spoločne správne veci – s jedným obrovským srdcom, a nie s 27 malými.
Nech žije Európa! Vive l'Europe! Long live Europe!
Skočiť na hlavné menu
